|
ANDRÁŠI, Július
(1925 - 1995) Horolezec, horský vodca, publicista. Horolezeckú prípravu absolvoval na skalách Zádielskej doliny. Po II. svetovej vojne prichádza do Vysokých Tatier (vtedajšie Vojenské Sruby) a najmä s Arnom Puškášom absolvuje svoje prvé tatranské výstupy. Už v roku 1948 uskutočnili spolu aj päť prvovýstupov, neskôr spolu i osobitne uskutočnili ďalšie. Počet jeho prvovýstupov, prvých slovenských alebo československých priestupov tatranských ciest vysoko prekročil stovku. Uskutočnil aj viaceré výstupy v Alpách, no horolezecky ho plne uspokojili Vysoké Tatry.
Bol jedným zo spoluzakladateľov profesionálneho Záchranného zboru Tatranskej horskej služby. V rokoch 1956 až 1959 bol aj jej náčelníkom. Potom ešte profesionálnym záchrancom do roku 1962. Odchádza pracovať na Lomnický štít do Observatória SAV. Od roku 1966 pracuje v cestovnej kancelárii ČEDOK v Starom Smokovci. Popri tom však stále pôsobil ako dobrovoľný člen Horskej služby a jej inštruktor. Získal viaceré telovýchovné vyznamenania a ocenenia.
S publicistickou činnosťou začína v roku 1952. Publikuje najmä v rôznych časopisoch. Knižným debutom boli Tatranské vrcholy (1966 - v reedícii so synom Arnom 1973). Výber horolezeckých výstupov (1974) zostavil spolu s poľským autorom Witoldom Henrykom Paryskim.
Viedol autorskú skupinu, ktorá spracovala sprievodcu Vysoké Tatry - turistický sprievodca (1981, 1985, 1991). Pre poľských návštevníkov napísal sprievodcu W Tatrach Slowackich (1977) a spolu s Ivanom Bohušom sprievodcu Hohe Tatra - Touristenführer (1986, 1989, 1993).
Bol dlhoročným kronikárom mesta a Klubu seniorov Horskej služby.
|
